Pri vývoji algoritmov na riešenie mnohých problémov často nastáva problém s implementáciou vyhľadávania určitej skupiny údajov podľa určených kritérií. Pri skúmaní usporiadanej alebo neusporiadanej sekvencie je možné vyhľadávanie vykonať rôznymi spôsobmi. Všeobecne sa na vyriešenie problému s hľadaním uvažuje s určitým dátovým poľom, v ktorom sa vyžaduje nájdenie daného prvku.
Inštrukcie
Krok 1
Najjednoduchší spôsob, ako nájsť známy prvok v dátovom poli, je iterácia nad jeho hodnotami. Tento algoritmus je optimálny pre malé množstvo informácií. Jeho podstata spočíva v prechode známou dátovou sekvenciou (poľom) a porovnaní každého prvku s požadovanou hodnotou. Ak sa nájde zhoda, v závislosti od zadaných kritérií je možné vyhľadávanie dokončiť alebo pokračovať až na koniec poľa.
Krok 2
Napriek jednoduchosti implementácie tejto metódy je však jej použitie v poliach obsahujúcich veľké množstvo informácií nežiaduce, pretože to významne zvyšuje náročnosť algoritmu na zdroje. Pre optimalizáciu vyhľadávania je v tomto prípade lepšie predtriediť hodnoty v poli a implementovať vyhľadávacie algoritmy: binárnym stromom, stromom Fibonacci, metódou extrapolácie.
Krok 3
Pri práci s usporiadaným poľom používajte efektívnejší algoritmus - metódu binárneho vyhľadávania. Jeho podstata spočíva v tom, že v procese vyčíslenia hraníc intervalu sa navzájom približujú, čím sa zužuje oblasť hľadania. Porovnajte hľadanú hodnotu s očíslovaným prvkom poľa. Ak sa vzorka zhoduje s prvkom, problém sa považuje za vyriešený. Ak je požadovaná položka väčšia ako stredný prvok, musí sa vykonať ďalšie vyhľadávanie v časti poľa, ktorá sa nachádza napravo od stredného prvku (od začiatku poľa do stredného prvku-1). Ak je hľadanie menšie ako stredný prvok, potom bude hľadanie pokračovať v časti poľa od stredného po posledný prvok. Po určení novej oblasti na hľadanie sa opísaný algoritmus opakuje, pričom sa identifikujú zhody alebo sa zúži oblasť spracovania. Táto schéma je správna pre zostupné pole.
Krok 4
Konkrétne problémy s hľadaním minimálneho alebo maximálneho prvku v danej postupnosti sa riešia tak, že sa počiatočnému prvku priradí požadovaný požadovaný prvok. Ďalej sa vykoná postupný výpočet zostávajúcich hodnôt poľa: druhá s prvou, tretia s prvou atď. Pri porovnaní hodnoty branej ako štandard sa ukáže, či sa v poli nachádza prvok, ktorý je konzistentnejší s danou podmienkou (minimálna alebo maximálna). Keď sa nejaká nájde, už sa to berie ako štandard a výpočet pokračuje od aktuálnej polohy po koniec poľa. Výsledkom je, že minimálna (alebo maximálna) hodnota v tejto skupine je prvok, ktorý bol naposledy rozpoznaný ako štandard.
