So stopercentnou istotou môžeme povedať, že neexistuje programátor, ktorý by vo svojich programoch nepoužíval pole. Zjednodušujú nielen život vývojára, ale umožňujú vykonávať aj úlohy, ktoré je bez neho jednoducho nemožné splniť.
Pole je usporiadaná zbierka údajov, voliteľne rovnakého typu, ktoré sú identifikované jedným alebo viacerými indexmi. Prvý typ poľa je statický. Je k dispozícii vo všetkých jazykoch na vysokej úrovni. Takéto polia môžu byť jednorozmerné a viacrozmerné (zvyčajne nemajú viac ako 2 alebo 3 rozmery). Niektoré jazyky tento jazyk nemajú, napríklad ActionScript. V ňom sú organizované vytvorením takzvaného „poľa polí“, t.j. umiestňovanie do buniek poľa nie jednoduchých údajov (int, booleovské, bajtové atď.), ale iných polí. Príklady deklarovania statického poľa v rôznych jazykoch: In Pascal: x: array [1..15] of Integer; {Jednorozmerné pole 15 prvkov typu Integer} x1: pole [1..5, 1..5] char; {Dvojrozmerné pole (tabuľka) s 5 riadkami a 5 stĺpcami} V C / C ++: int a [10]; // Jednorozmerné pole pre 10 prvkov typu integer (int) double b [12] [15]; // Dvojrozmerné pole s 12 riadkami a 15 stĺpcami dvojitého typu Druhý typ poľa je dynamický. Tento typ môže počas vykonávania programu meniť svoju veľkosť. Táto vlastnosť môže byť celkom užitočná. Používa sa, keď je ťažké okamžite rozhodnúť, ktorá dimenzia vytvorí pole. Príklady: V Delphi: a1: Array of Byte; // Jednorozmerné pole typu byte a2: Array of Array of char; // Multidimenzionálne pole typu char V C ++: float * arr1; // Jednorozmerné pole int ** arr2; // Multidimenzionálne pole arr1 = nový plavák [70]; // pridelenie 70 float blokov arr2 = new int * [99]; // alokácia 99 blokov s veľkosťou ukazovateľa na int pre (int k = 0; k <99; k ++) arr2 [k] = nový int [17]; Výhody polí - ľahké určenie adresy prvok podľa indexu, rovnaký prístupový čas k ľubovoľnému prvku a malá veľkosť prvkov. Existujú však určité nevýhody spojené s ich rôznymi typmi. Nevýhodou statického poľa je napríklad nedostatok dynamiky, zatiaľ čo dynamické pole je pomalšie. Preto stojí za to zvoliť presne ten typ, ktorý je optimálny pre riešenie danej úlohy.
