Tvorba programov pozostáva z niekoľkých etáp, ktoré sa nazývajú životný cyklus. Testovanie je jednou z najdôležitejších fáz, pretože predchádza dodaniu softvéru zákazníkovi a uvedeniu do prevádzky. Malo by sa pamätať na to, že účelom testovania nie je zabezpečiť, aby program fungoval správne a správne, ale zisťovať chyby, identifikovať chyby pri vytváraní atypických situácií alebo neobvyklého ukončenia.
Nevyhnutné
- - testovaný program so zdrojovým kódom;
- - programová dokumentácia;
- - plán skúšok;
- - niekoľko súborov vstupných údajov (správnych aj zámerne nesprávnych);
- - rovnako zmýšľajúci ľudia zastúpení kolegami.
Inštrukcie
Krok 1
Prvým krokom pri testovaní je ladenie. Ladenie spravidla vykonáva programátor, ktorý napísal program alebo vie programovací jazyk testovaného produktu. Počas fázy ladenia sa zdrojový kód programu kontroluje na chyby syntaxe. Zistené chyby sú eliminované.
Krok 2
Ďalším krokom ladenia je statické testovanie. V tejto fáze sa kontroluje všetka dokumentácia získaná ako výsledok životného cyklu programu. Toto je technická úloha, špecifikácia a zdrojový kód programu v programovacom jazyku. Celá dokumentácia je analyzovaná z hľadiska súladu s programovými štandardmi. Statickou kontrolou sa zistí, ako program spĺňa stanovené kritériá a požiadavky zákazníka. Odstránenie nepresností a chýb v dokumentácii je zárukou vysokej kvality vytvoreného softvéru.
Krok 3
Ďalším krokom v testovaní je použitie dynamických metód. Dynamické metódy sa používajú v procese priameho vykonávania programu. Správnosť softvérového nástroja sa kontroluje na základe súboru testov alebo súborov pripravených vstupných údajov. Počas každého testu sa zhromažďujú a analyzujú údaje o poruchách a poruchách v programe.
Krok 4
Existujú metódy, pri ktorých sa program považuje za „čiernu skrinku“, tj. používajú sa informácie o probléme, ktorý sa má vyriešiť, a metódy, pri ktorých sa program považuje za „biely rámček“, t.j. používa sa programová štruktúra.
Krok 5
Cieľom dynamického testovania programov typu black-box je identifikovať maximálny počet chýb v jednom teste pomocou malej podmnožiny vstupných údajov. Na uskutočnenie testovania pomocou tejto metódy je potrebné pripraviť dve skupiny vstupných podmienok. Jedna skupina by mala obsahovať správne vstupy pre program, druhá skupina by mala obsahovať nesprávne vstupy založené na špecifikácii chybných vstupov. Po spustení programu na vstupných dátach z oboch skupín sa zistia nezrovnalosti medzi skutočným chovaním funkcií a očakávaným.
Krok 6
Metóda „bielej skrinky“vám umožňuje preskúmať vnútornú štruktúru programu. Sada testov založených na tomto princípe v súhrne by mala zabezpečiť, aby bol každý operátor úspešne absolvovaný aspoň raz. Rozdelenie do skupín vstupných podmienok by malo byť zamerané na kontrolu prechodu všetkých programových ciest: podmienky, vetvy, slučky.
