V drvivej väčšine prípadov sa arabské číslice používajú na zaznamenávanie čísel, vykonávanie výpočtov a na zaznamenávanie dátumov. Ich výhodou je ich stručnosť a jednoduché použitie, pretože boli špeciálne vytvorené pre matematické výpočty. Mnoho čísel sa zároveň stále tradične píše v rímskej číselnej sústave na základe písmenných označení.
Inštrukcie
Krok 1
Na písanie jednotiek (od jednej do troch) sa používa latinské veľké písmeno „I“(čítajte „I“, anglický analóg - „Ai“). Odpradávna sa považovalo za najmenšie písmeno, a to nielen v latinčine, ale aj v gréčtine a staroslovienčine.
Krok 2
Písmeno „V“(„Ve“, anglický analóg „Vi“) sa používa na označenie čísla 5. Číslo 4 sa píše ako kombinácia jednej a piatich (zľava doprava), to znamená vo forme vzorca „5-1“. Čísla 6, 7, 8 majú tvar „5 + x“, kde x je počet jednotiek napravo od piatich.
Krok 3
Desiatka je označená písmenom X („X“, anglická verzia slova „Ex“). Číslo 9 je vyjadrené vzorcom podobným vzorcu pre číslo 4 („10-1“). 11, 12, 13 sú napísané ako kombinácia „X“a zodpovedajúceho počtu jednotiek vpravo.
Krok 4
V budúcnosti (až 50) sa čísla budú zostavovať podľa princípu prvej desiatky: pokles počtu je označený jedným vľavo, nárast - o jeden vpravo.
Krok 5
Číslo 50 je označené písmenom „L“(„El“, anglická verzia „El“). 40 má tvar „50 - 10“. 60, 70, 80 sú zobrazené podľa princípu prvej desiatky. Ak používate systém, vymeňte ho
Krok 6
Čísla 100, 500 a 1000 sú označené písmenami „C“, „D“a „M“. Ak chcete zmenšiť alebo zväčšiť číslo o jednu, desať alebo sto, napíšte doľava alebo doprava príslušné písmeno označujúce číslo.
Krok 7
Kompletný zoznam čísel do tisíc je uvedený v tabuľke. Upozorňujeme, že čísla nižšieho rádu sú umiestnené vľavo, ak je počet menší, a vpravo, ak je počet väčší.
