Keď pracujete s počítačom, neustále pracujete so súbormi. Súbor je pomenovaná informácia. Za informácie možno považovať texty, médiá aj servisné údaje, ktoré počítač potrebuje na prácu.
Pre úspešné spracovanie informácií je potrebné ich systematizovať. Toto robia súborové systémy. Ich účelom je poskytnúť schopnosť pohodlne pracovať s údajmi a organizovať zdieľanie súborov viacerými procesmi alebo používateľmi.
Osoba, ktorá má skúsenosti s prácou na počítači, nebude ukladať dokumenty, filmy a hry do jedného priečinka, ktorý sa mu štandardne ponúka. Je pohodlnejšie zoskupiť údaje podľa niektorých atribútov a umiestniť ich do príslušných sekcií. Tieto oddiely sa nazývajú adresáre.
Pokiaľ ide o súborový systém, adresár je zoznam, ktorý obsahuje informácie o skupine súborov. Môže to byť názov súboru, meno jeho vlastníka alebo tvorcu, fyzická adresa na disku, iba na čítanie, skryté, archivované, časy vytvorenia a úpravy, typ (symbolický, binárny, dočasný) atď.
Jednou z hlavných úloh FS (súborového systému) je optimálne umiestnenie dát na disk. To znamená, že miesto na disku by sa malo využívať hospodárne a vyhľadávanie a zaznamenávanie informácií by sa malo robiť čo najrýchlejšie.
FS sa po formátovaní zapíše na oddiel pevného disku. Jeden pevný disk môže obsahovať niekoľko súborových systémov. Výber FS závisí od toho, ktorý operačný systém bude nainštalovaný na logickom disku.
Pre Windows OS sa používajú NTFS a menej často aj FAT32.
Logický disk väčší ako 32 GB nie je možné naformátovať na systém FAT322 - takéto obmedzenie zaviedli vývojári spoločnosti Microsoft. Tento systém navyše dokáže spracovať súbory do veľkosti 4 GB.
Existuje ešte jedna významná nevýhoda: FAT32 nemá žurnálovanie, t.j. zaznamenávanie dátových operácií a zmien stavu systému.
Na druhej strane výhodou FAT32 je jeho relatívne vysoký výkon a nízke hardvérové požiadavky: pre normálnu prevádzku potrebuje 32 MB RAM.
Veľkosť logického disku, ktorý je možné formátovať na NTFS, je 2 000 000 GB. Tento súborový systém sa vyznačuje stabilitou v dôsledku žurnálovania a metód spracovania informácií. Všetky dátové operácie sa vykonávajú transakciou, t.j. akcia sa buď dokončí správne, alebo sa zruší. Poruchy sa zaznamenávajú do protokolu udalostí, odkiaľ systém berie informácie na samoliečenie.
Nevýhodou NTFS je fragmentácia pevného disku. Integrovaný program na defragmentáciu problém prakticky nerieši kvôli zvláštnostiam zápisu informácií na pevný disk.
