Inštalácia ovládača v systéme Linux prestáva byť pre mnohých používateľov mimoriadne zložitým a náročným procesom. Od okamihu, keď sa Linux stane skutočne užívateľsky príjemným, sa veľa zmenilo v samotnom systéme, najmä v inštalácii ovládačov. Tento článok bude hovoriť o hlavných spôsoboch inštalácie ovládačov v systéme Linux.
Je to nevyhnutné
Internet, linux, balík ovládačov
Inštrukcie
Krok 1
Linux sa každým rokom stáva čoraz populárnejším a zároveň sa samotný systém stáva jednoduchším a viac zameraným na používateľa. To samozrejme ovplyvňuje proces inštalácie ovládačov.
V moderných distribúciách Linuxu je tento proces už automatizovaný, t.j. ovládače sa inštalujú „priamo z krabice“(ihneď po inštalácii) alebo prostredníctvom špeciálnych rpm (systémy rodiny red-hat) alebo deb (debian) balíkov. Niektoré distribúcie (najmä Ubuntu alebo Suse) navyše umožňujú sťahovanie a inštaláciu ovládačov priamo z ovládacieho panela balíka. Správca balíkov automaticky stiahne požadované balíčky a potom ich nainštaluje. Jediným problémom, ktorý tu môže vzniknúť, sú balíčky závislostí, ale tento problém zvláda aj správca balíkov. Potrebné balíčky sa dajú kedykoľvek stiahnuť zo siete, takmer všetky linuxové ovládače sú voľne distribuované. Ďalšia možnosť inštalácie je zo zdrojov. Takéto ovládače sa spravidla dodávajú vo formáte archívu tar.bz, tar.bz2 alebo tar.gz. Toto je bežný archív, vždy rozbalený štandardným archivátorom. Archív zvyčajne obsahuje pokyny na inštaláciu (súbor INŠTALOVAŤ).
Krok 2
Pre pohodlie môžete prejsť do adresára s rozbaleným programom na kompiláciu.
V termináli: cd path_to_directory_with_unpacked_program Príklad:
cd install / vim2.5 /
Krok 3
Ďalej sa spustí konfiguračný nástroj na určenie konfigurácie systému a následnej inštalácie: sudo./configure
Krok 4
Nasleduje priamo kompilácia a inštalácia programu.
Terminál: sudo make && sudo make install sudo make samotná kompilácia sudo make install - inštalácia
&& je operátor zreťazenia (dve akcie v jednej).
