Na vytvorenie postupnosti údajov rovnakého typu sa najčastejšie používajú polia v programovacích jazykoch C a C ++. Táto organizácia parametrov najefektívnejšie umožňuje riešiť zadané úlohy. Najmä v programovacích jazykoch C a C ++, kde je možné polia špecifikovať tak na začiatku programu, ako aj kdekoľvek v jeho kóde. Hlavnou vecou je zohľadniť rozsah vytvorených premenných.
Inštrukcie
Krok 1
Pole, ako pomenovaná množina údajov jedného typu, zaberá v pamäti presne definované miesto, pričom každý nasledujúci prvok sa nachádza bezprostredne za predchádzajúcim. Ku konkrétnej bunke sa pristupuje pomocou indexu; v jazyku C má prvý prvok index nula. Popis by mal brať do úvahy rozmer poľa, t.j. jednorozmerný alebo dvojrozmerný, obsahujúci dva reťazce, sa použije pole.
Krok 2
Určte rozsah vygenerovaného poľa. Ak bude patriť k jednej miestnej funkcii, napíšte jej názov a veľkosť hneď na začiatku pri deklarovaní ďalších premenných. Pri vytváraní globálneho poľa by sa mal jeho popis vykonať na úplnom začiatku programu alebo v priloženom hlavičkovom súbore (h-súbor).
Krok 3
V jazyku C je pole definované jedinečným názvom označujúcim typ údajov v ňom uložených, ako aj rozmerom v jednoduchom alebo dvojitom operátore . Vytvorte jednorozmerné pole, ktoré má jeden riadok.
Príklad vytvorenia jednorozmerného poľa:
dvojitý m_P1 [200];
char m_C1 [20];
V tomto prípade boli vytvorené dve jednoriadkové polia m_P1 a m_C1. Prvý uchováva 200 premenných typu double a druhý - 50 znakových hodnôt (char).
Krok 4
Zadajte dvojrozmerné pole (maticu), kde v operátoroch musia byť zadané dva indexy, aby sa dereferencoval konkrétny prvok. Syntax opisu takéhoto poľa je podobná jednorozmernej, okrem zadania dimenzie.
Príklad vytvorenia dvojrozmerného poľa:
dvojitý m_P2 [100] [50];
char m_C2 [20] [10];
Krok 5
Pre viacrozmerné polia v jazyku C však existujú ústupky, pokiaľ ide o špecifikáciu presných parametrov dimenzie. Ak sa dvojrozmerné pole inicializuje súčasne s vyhlásením, je dovolené neurčiť prvý rozmer, t. počet riadkov v poli.
int m_I [4] = {{3, 7, 9, 2}, {4, 1, 2, 1},
{3, 8, 9, 4}, {5, 1, 3, 9}};
V takom prípade presnú veľkosť poľa m_I určí kompilátor priamo pri prepojení spustiteľného programu.
