Je zvykom nazývať pamäť cache pamäť zabudovanou v procesore, ktorá sa vyznačuje vysokou rýchlosťou a slúži na dočasné uloženie najčastejšie používaných údajov.
Potreba použitia medzipamäte sa vysvetľuje rozdielom v rýchlosti výmeny informácií medzi procesorom a rôznymi časťami pamäte počítača. Práca akejkoľvek aplikácie začína prenosom potrebných údajov z relatívne pomalého pevného disku do pamäte RAM (počítačová pamäť s náhodným prístupom) do dynamickej časti s náhodným prístupom. Odtiaľ ich možno preniesť do medzipamäte L2 (pamäť L2) umiestnenej v čipu procesora alebo na vyhradený vysokorýchlostný samostatný čip SRAM umiestnený vedľa procesora. Nakoniec sa najpoužívanejšie informácie dajú preniesť do vyrovnávacej pamäte L1 (pamäť prvej úrovne), ktorá je vyhradenou časťou procesora. Veľkosť vyrovnávacej pamäte prvej úrovne je iba asi 128 KB, druhá úroveň je už 512 KB. Pre porovnanie, veľkosť pamäte RAM môže byť 1 GB. K vykonaniu ľubovoľného príkazu dochádza podľa určitej schémy: - analýza dátových registrov informácií; - skenovanie údajov vyrovnávacej pamäte prvej úrovne; - kontrola informácií vyrovnávacej pamäte druhej úrovne; - analýza údajov hlavnej pamäte; - prístup k pamäti pevného disku. Čas strávený procesorom na získanie potrebných údajov je priamo úmerný miestu, kde sú informácie uložené. Prístup k vyrovnávacej pamäti prvej úrovne teda trvá od 1 do 3 cyklov, druhá úroveň - od šiestich do dvanástich cyklov a do hlavnej pamäte - desiatky a v niektorých prípadoch až stovky cyklov. Pamäť medzipamäte hrá v procese fungovania servera zvláštnu úlohu, pretože V týchto prípadoch môže byť významný prenos z procesora do pamäte. Štruktúra pamäte cache slúži tiež na zmenšenie rozdielu medzi rýchlosťami procesora, ktoré sa ročne zvyšujú o 50 percent, a dátovými rýchlosťami RAM, ktoré sa zvyšujú iba o 5 percent. Pokračujúci vývoj tretej a štvrtej úrovne vyrovnávacej pamäte sa javí ako logické kroky v tomto smere. Ďalším možným smerom vývoja môže byť prechod na programovú správu pamäte cache.
